← Zápisky z Ázie

Den 8: Malang → Sidoarjo → Surabaya

12. Január, 2026

Checkoutol som sa a siel som si do blue village po vyprane veci. Pekne mi ich zabalili, ale nevratili mi billa igelitku. Pobral som sa na zeleznicnu stanicu a kupil si listok do Sidoarja.

Dal by som si nieco z poulicnych vozikov ale nechcem to riskovat a tak idem opat do WingStopu.

Moj dnesny ciel je Surabaya ale po ceste vystupujem z vlaku v Sidoarjo. Preco? Videl som tu na mape velky hnedy flak a ten ma zaujal. Zo stanice vykrocim prirodou smerom k tomu flaku.

V Sidoarjo v 2006 vyvrtala firma Lapindo Brantas pokusnu dieru s planom tazit tu zemny plyn. Dodrbalo sa to a zacalo z toho striekat bahno. Vela bahna. 50 olympijskych bazenov vriaceho bahna kazdy den. Tak vela bahna, ze sa desattisice ludi museli prestahovat. Zalialo to 15 dedin, dialnicu aj zeleznicu. Hned na predmesti indonezskeho druheho najvacsieho mesta, trojmilionovej Surabaye. Vychodna Java totiz lezi na velkej bubline bahna a ked praskla, tak vaha ostrova tlaci to bahno cez tu dieru von.

Miesto katastrofy stat obstaval okruhlou hradzou, ktora musi byt neustale monitorovana a postavila sa nova dialnica a zeleznica. Podla medzinarodnych expertov bol problem, ze Lapindo Brantas na spodny kilometer tej diery nepouzilo nejaky casing. Jedine vtedajsi minister zivotneho prostredia tvrdi, ze to bolo sposobene zemetrasenim. Minister ktoreho rodina ma samozrejme riadny share v Lapindo Brantas. Obete sa kompenzacie nedockali a vysledok – Sidoarjo Mudflow – je najvacsia bahenna sopka na svete. Dodnes vyviera a hladina v jazere stupa, ale aspon prietok vyznamne klesol.

Kracam popri ochrannom vale s vystraznymi cedulami. Zvonka je este obkoleseny vodnou priekopou. Na mape je v nej medzera s cestou a k tej mierim. Ukaze sa, ze je tam straznica a stoji tam policajt. Hovorim si, ze to je asi koniec mojej cesty ale skusim sa po predsalen spytat ci mozem dnu, nejak moc nereaguje tak okolo neho prekracam na hradzu a jednym smerom sa po nej vydam. Ked sa ohliadnem cez plece tak vidim ako polis zivo diskutuje so svojim kolegom a ten vzapati nasada na motorku a trieli za mnou.

Dobehne ma a nepovie ani slovo, len ukaze na sedadlo za seba. Hovorim mu, ze je to v pohode, ze ja rad kracam. Znovu ukazuje na sedadlo za seba. Nemam na vyber a nasadam, mysliac si ze ma ide vyviezt von. Namiesto toho ideme dopredu. V indonezii su sice helmy povinne, ale tak ako Grab vodici mi helmu nedava. Odbacame na cestu ktora vedie dnu do jazera.

Ficime popri casti kde z blata trcia vrchy striech a elektricke stlpy, ale nezastavujeme. Su tam aj zaujimavo vyzerajuce lode/stroje ktore podla vsetkeho vedia odoberat blato a pumpovat ho do pripojenych potrubi.

Napokon prideme na miesto kde je nejaka chajda a pred nou ludia co na nas pokrikuju. Priamo pred nami je compound obohnany vysokym murom. Zabera celu sirku nasypu na ktorom je cesta a v mure su obrovske kovove vrata, pootvorene na pol metra.

Polis si nevsima pokrikujucich ludi a dovezie ma tesne k dveram. Ukaze na ne a povie nejake jedno slovo. Vystupim, podakujem mu a vojdem dnu. Vnutri v zakladni su styria polisi co kosia vyzinacmi travu ako o zivot. Neni mi jasne co dalej, ale vidi. Rovnaku branu aj na druhej strane, tak sa snazim sebavedomo prekracat. Ked som sioro na konci tak na mna typek zacne piskat. Tento tiez nerozprava, len ukazuje. Nasledujem ho cez nejaky bocny trakt von. Kraca extremne pomaly ako npc. Skusim ist vedla neho ale zamraci sa a razne mi ukaze ze mam kracat presne za nim. Akoby sa mu nepacilo ze som blizsie nez na par metrov k tomu jazeru, ale neskor ma aj tak dovedie na miesto kde je rozpadnuty most a treba preliezt po takych trubkach. Prideme uplne na konkec cesty a tam sa typek zapozera do dialky a ukaze prstom. “Mud volcano.”

Popravde asi nevidim nic, lebo je to prilis daleko. Chvilu sa na to pozeram a potom sa podakujem a poviem mu ze mozeme naspat. Opat ma pomaly privlecie na zakladnu. Vytiahne motorku a ukaze mi nech si nasadnem. Na to ale zavola kolegov a dozaduje sa aby nas spolu odfotili.

Policajt ma dovezie naspat k vstupnej brane. Tam si s nim este tiez spravim fotku a rozlucime sa. Idem naspat na zeleznicnu stanicu.

Nie je tu mozne kupit listok. Treba online. Do odchodu vlaku mam 80 minut. Ok lets do this. Instalujem app, vyrabam account, overujem account, ucim sa ako donutit app aby mi ukazala aj lokalne vlaky, ucim sa ako urobit booking aj ked nemam indonezske id (treba editnut pasaziera, zmenit doklad z pasu na id a naspat z id na pas a submitnut znovu). Urobim booking. Platobne moznosti. Je tu len nejaky kai pay a ten sprety qr kod. Kai pay mi neni mozne zalozit lebo som si vytvoril ucet s predvolbou 00421 a nechodi mi sms a cislo sa neda zmenit a ucet je viazany na pas. Nevermind, pome skusit to QR. Shu slubovala ze to ide cez Alipay. Instalujem alipay, resubmittujem doklady, skusam zaplatit ulozene qr -> uz je exspirovane. Da sa vygenerovat novy? Nie. Da sa vytvorit novy booking? Nie. Da sa odstranit stary? Nie. Myslim si ze som deadlocknuty, ale booking casom zmizne. Skusim vytvorit novy a zaplatit ho rychlejsie. Alipay chce znovu pas a video ako zmurkam. Potom povie ze takyto speci qr kod mozem zaplatit len ak som mainland cinan.

Tou dobou moj vlak odchadza. Priznavam porazku a volam si do Surabaye taxik. Namiesto 31 centov za vlak stoji 11 €. O to nejde, ale nepojdem taxikom az do Jakarty, takze tieto veci suvisiace s dopravou nie je zle riesit hned ako sa objavuju.

V Surabayi sa ubytovavam v hoteli achtundachzig. Su ale dva a samozrejme sa doveziem k nespravnemu. To je na mna, treba vzdy kontrolovat adresy. Aspon sa medzi nimi pol hodku prejdem a uvidim trochu z mesta. Akurat zacina prsat.

V Surabayi su na chodnikoch vsade zabrany proti skutrom cez ktore sa dobre nezmestim ani ja. Z hotelu vybehnem na veceru. Cestou uvidim poslednu zaujimavost tohoto dna – typek ma odklopeny poklop z kanalu a nieco tam spekuluje. Ked pridem blizsie vidim ze ma nahodenu udicu a nieco v kanali lovi.

Na veceru mam Bakmi - polievku s rezancami a kuracim masom. Prijde “deconstructed”, teda voda je separatne od zvysnych casti. S Matym sme raz mali take pho vo vietname. Okrem toho mam syrovu gyozu a lichi caj. Platim 4,20 €.

Pocari Sweat counter: 16

Na zaver este pripajam video ako sa tu chodi cez cestu.