Den 17: George Town → Penang Loop → George Town
21. Január, 2026
Vidim ze mu skruca tvar rovnako ako mne a obsluhujuca nam nalieva dalsie a dalsie pohariky a opisuje z akych su ovoci a ake stare.
21. Január, 2026
Vidim ze mu skruca tvar rovnako ako mne a obsluhujuca nam nalieva dalsie a dalsie pohariky a opisuje z akych su ovoci a ake stare.
20. Január, 2026
Vyjdem zo stanice a pokusim sa popri dialnici dostat do prilahlej obce. Nie je to tu velmi vymyslene pre pesich. V polovici si kontrolujem veci a zistujem ze listok som stratil.
19. Január, 2026
Rano zistujem ze ma nieco dohryzlo. Snad nie bedbugs. Vybehnem do bazena. Dalsia zastavka 7-eleven. V malajzii maju len maly, 500ml pocari sweat a aj to nie vsade. Kupujem si lososovo majonezove onigiri.
18. Január, 2026
Vyzuvam sa a nabehnem do prveho chramu. Nohou v ponozke sliapnem do mlaky nejakej zltej stanky. Akoze realisticky to moze byt opicia stanka.
17. Január, 2026
V chrame je macka s prsiplastom. Fajz sa stazuje ze nepocuvame vyklad ale riesime macku. Priznava ze nevie preco ma macka vec na chrbte.
16. Január, 2026
550 km sme presli za 6 hodin, celkom fajn. V Jakarte mam istu misiu, podobnu ako ked som v 2019 isiel s Alexom do Gruzinska lebo je tam Wendy's. V tomto meste je zas pobocka japonskeho curry housu CoCo Ichibanya.
15. Január, 2026
Opat nejdem spat lebo idem na sunrise tour. Vyzdvihuje ma chlapik ktoreho podla vyzoru a uniformy volam plukovnik Kadafi. Vyzdvihujeme este dve rakusanky a ideme na kopec za chramom Borobudur.
14. Január, 2026
A nie som daleko od pravdy, dostavam ryzu (ta je non-negotiable) a na nu si pytam trochu zo vsetkeho – opekane rezance, nejaku chili cibulu, sampiony vyprazane v cesticku, volske oko a melon. Pochutnavam si spolu s mnichmi.
13. Január, 2026
Kupujem si listok, obzriem si budhu. Potom si vyhliadnem dvoch mnichov a hovorim im, ze Buddha spi, ze aj ja by som chcel spat.
12. Január, 2026
Moj dnesny ciel je Surabaya ale po ceste vystupujem z vlaku v Sidoarjo. Preco? Videl som tu na mape velky hnedy flak a ten ma zaujal. Zo stanice vykrocim prirodou smerom k tomu flaku.
11. Január, 2026
Ku koncu dna mam intenzivne crevne tazkosti a obavam sa, ze ako to bude na vylete. Nechcem ho ale rusit a hovorim si, ze ved budem v prirode. Z kostariky som sa poucil, ze na sopke byva zima a preto si obliekam vsetko co man naraz -> styri tricka, mikinu a teplaky.
10. Január, 2026
V cestovke pracuje vesely mlady muz Afghar. Anglicke slova miesa s holandskymi. Tesi sa, ze som slovak a nadsene vykrikuje "Hamsik! Hamsik!". Vysvetluje mi tiez ze za Trencin hra jeho indonezsky krajan.
9. Január, 2026
Zobral ma do jaskyne kde ma poslal okupat sa vo vodopade, vysvetlujuc ake to bude mat efekty na moju dusu. Celkom dlho som sa tam cvachtal a az v jednom momente som pochopil z Dewovho vyrazu v tvari ze je cas ist dalej.
8. Január, 2026
Uvodna cast hiku je cez dzunglu. Isiel som sa v nej po tme svietiac si mobilom uplne posrat. Este nikdy som si nevsimol tolko zvieracich zvukov a suchotov naraz.
7. Január, 2026
V monumente su dioramy zobrazujuce utrpenie baliskeho ludu. Vacsinou bolo sposobene Holandanmi. Sadam si v zahrade, otvaram pivko a vypisujem ludom v europe nech vstavaju do roboty.
6. Január, 2026
Rano som vyrazil na plaz. Nikto sa nekupal a boli vysoke vlny, tak mozno sa nesmelo, ale nikto ma mezastavil. Chlapici usilovne hrabali smeti, ale mikroplasty sa vyzbierat nedaju.
5. Január, 2026
Vecer som siel do bazenu a pozeral odtial spolu s domacimi (asi otcom a synom?) indonezsky film o zombikoch. Celkom dobry vyber, pretoze jazykova bariera nepredstavovala problem.