Den 6: Malang

10. Január, 2026

Kedze som siel spat nad ranom, vstavam az na obed. Necitim sa 100% ale aj tak na ranajky ochutnam jednu z tych placiek za 25 centov z busu. Mala byt kuracia ale rozoznavam len zeleninu.

Vyrazim na prechadzku do mesta akurat ked zacne liat. Najdem cestovnu kancelariu aby som dohodol vylet na sopku Mt. Bromo. V cestovke pracuje vesely mlady muz Afghar. Anglicke slova miesa s holandskymi. Tesi sa, ze som slovak a nadsene vykrikuje “Hamsik! Hamsik!”. Vysvetluje mi tiez ze za Trencin hra jeho indonezsky krajan. Afghar mi uvari caj a preda zajazd za 32 €. Mam byt nachystany po polnoci.

Som nedaleko zeleznicnej stanice tak na nu zajdem pozriet nech mam prehlad ako to tam funguje. Leje coraz viac, tak nastanici sa skryjem do fastfoodu WingStop. Kura je dobre, ale son prekvapeny z mnozstva omacok. Pribor je len lyzicka, povedal by som, ze to sedi.

Neprestava prsat, tak to vzdavam a idem sa prejst do Rainbow Village, stvrte s farebnymi domami. Este nedavno to bol hardcore slum okolo rieky, plny smeti. Mesto sa snazilo vsetkych evictnut a zburat ho. V 2016 si skupina studentov masmedialnej komunikacie na malangskej uni vymyslela projekt inspirovany Cinque Terre. S pomocou sponzorstva vyrobcov farieb namalovali vsetky domy pestrofarebne.

Tato zmena pritiahla turistov, zvysila hodnotu nehnutelnosti a priniesla biznis. Mal som tam dobry vibe a nebal som sa, ze ma zanozikuju, ale bola to taka favela. Domaci sa na mna usmievali a zdravili ma. Vacsinou im bolo vidno dnu a mali aj cele vnutro domu namalovane rovnakou farbou ako vonkajsok. Domy ale nevyzerali udrziavane a farba uz casto opadavala.

Bol som uz tak premoknuty ze som nemohol ovladat mobil a okrem toho sa zacalo stmievat takze som sa pobral na ubytko. Ked som presiel cez zeleznicnu trat tak som pochopil, ze ulicky co som presiel su len uplny okraj rainbow village a ze jadro je este farebnejsie.

Tuto noc som nespal, pretoze som po polnoci odchadzal na Mt. Bromo vylet, ten dam ale az do dalsieho zapisku.

Pocari Sweat counter: 10