← Zápisky z Ázie

Den 5: Ubud → Beji Griya → Denpasar → Malang

9. Január, 2026

Tina ma presvedcila, ze absolutne musim ist do vodneho chramu Beji Griya a podstupit tam ocistny ritual. Prisiel som tam taxikom este pred otvorenim (je to pol hodina od Ubudu) a rovno ma zobrali dnu, takze som tam bol prvy a sam.

Dewa, moj spiritualny guide / priest? ma najprv chargol 15 € a povedal aby som si vybral farbu dvoch satiek, vacsiu okolo seba a mensiu ako opasok. Prezliekol som sa do toho a dostal som basket s 12timi offeringmi a vonnymi tycinkami.

Potom som mohol vstupit do chramu -> do rokliny v dzungli s vela vodopadmi a sochami. Dewa ma vodil a vysvetloval mi pri kazdej soche akeho boha reprezentuje a daval mi k tomu backstory. Miestami sa celkom zle chodilo, vsimol som si, ze Dewa mal zabky, ale mna donutil ist boseho. Dewa si zobral moj mobil, ze mi porobi fotky. Ziskal si ma, ked som videl ze hned ako ho prevzal zacal trickom cistit objektivy.

Zobral ma do jaskyne kde ma poslal okupat sa vo vodopade, vysvetlujuc ake to bude mat efekty na moju dusu. Celkom dlho som sa tam cvachtal a az v jednom momente som pochopil z Dewovho vyrazu v tvari ze je cas ist dalej. Pri niektorych oltaroch sme sa aj modlili, inde som len skladal obet a nechaval tycinky. Niektore mi len vysvetlil co su a slo sa dalej.

Prisli sme na miesto kde steka najsvatejsia voda a spytal sa ma ci som ok s tym aby som ju vypil. V indonezii vsetci strasia ze za ziadnych okolnosti nesmies pit ziadnu vodu co nie je balena, no ale najsvatejsia podla mna nemoze byt zla takze som povedal ze jasne. 7 krat som si ju mal vyliat na hlavu, 3 krat sa napit a 3 krat si oplachnut tvar.

Po ceste naspat z jaskyne som videl prvych inych ludi - troch miestnych hinduistov a vsetci sa len nechali pokropit vodopadom najmenej ako sa dalo a sli dalej -> spomenul som si ako som sa tam predchvilou najviac sprchoval.

Nasledovali dalsi bohovia a potom dalsie vodopady. Rozpraval nieco o emociach -> v prvom som mal 3x kricat v druhom som sa mal 3x smiat. Trochu som sa hanbil, lebo nevedel som, ze co je vhodne. Myslim ze tieto vodopady som mohol vyuzit aj poriadnejsie, pretoze neskor som pocul vyziapovat ludi na hory az na parkovisko.

Dalej sme sli do celeho jazierka so svatou vodou a mal som v nej stat po pas a 3x si ju naliat na hlavu, 3x si nou vyplachnut usta a vyplut ju, 3x sa napit a 3x si umyt tvar.

Na zaver ma este high priest pooblieval tromi druhmi svatenej kokosovej vody (dal mi napit len trochu co bolo skoda lebo mi chutila), natreli mi nejaku pastu na celo a hrud, nalepili na mna zrnka ryze a priviazali mi naramok na ruku. Potom sme sa vratili hore a dostal som uterak, ktorym som si hned nechtiac tu specialnu pastu zmazal.

Paci sa mi, ked su miestni ochotni delit sa o tradicie aj s clueless cudzincami.

Po odchode z chramu som sa este presiel po dedine, videl som ako susia ryzu. Zavolal som si opat taxik a chcel som aby ma odviezol na akukolvek autobusovu zastavku v Ubude. Typek (mily, zhovorcivy) vymyslel, ze “omnoho lepsie” bude ak ma odvezie do Mengwi, ze odtial mi ide tiez dobry bus (konecny ciel mojej cesty mal byt Ubung Bus Terminal v Denpasare). Neviem ze pre koho ovela lepsie, lebo do Mengwi ma skasol o euro viac.

V Mengwi som (tiez na autobusovom nadrazi) nastupil na bus K1B a odviezol sa na Ubung Terminal. Hned ma na nom odchytil typek, povedal som mu ze chcem do Malangu a poslal ma do nejakeho pochybneho obchodiku kde mi predali sketchy listok. Asi sa to da aj nejak oficialnejsie, ale toto nevnimam ako ripoff -> prinasaju realnu hodnotu (ulahcenie kupy listka pre ludi co netusia) a beru si za to nejaky fee.

Autobus mal odist o 14:00 a do Malangu prist o 3:00AM. Je tam ale casovy posun, takze je to 14 hodinova cesta (430km). Listok stal 12,80 €.

Mal som do druhej este trochu casu tak som si dal rychlo vyprazane kura vo vedlajsom fastfoode. Dostal som k nemu ryzu ktora sa dala drzat v ruke a odkusovat z nej. Este som skocil do obchodu doplnit napoje. V tom mi 13:40 nervozne vola typek na WhatsAppe, ze kde som, ze autobus uz odchadza. Tak ja mu vravim ze nech zdrzuje a bezim spat na stanicu.

Napriek Tinkinym slovam, ze v Indonezii nikto nepouziva autobus je bus uplne plny. Sedia za mnou dve nemky a zvysok su domaci. Vedla mna sedi vesely bosy chlapik, ktory pocas cesty casto spi a opiera sa mi o rameno.

Vyzera ze domaci nemaju miestenky, alebo mozno ani nemaju listky, lebo stale sa hadaju a vyhadzuju navzajom zo sedadiel. Jeden typek sa ulozi v ulicke. Na konci autobusu je smoking room. Je na nom napisane ze sa tam nema fajcit, ale v podstate celu cestu tam 1-2 ludia fajcia. Dostaneme balicek s vodou, sandwichom a oplatkami. Po pol hodine prideme na prvu zastavku, je nou… Mengwi Bus Terminal z ktoreho som pred dvomi hodinami odisiel.

Do autobusu nastupi chlapik co ponuka placky za 0,25 € porciu. Vyzeraju podozrivo, ale samozrejme kupujem.

Zacne liat a leje uz cely zvysok cesty. Nemky maju vybite mobily, ale ja mam dva powerbanky a macbook, tak jednu im dam. Trochu ma prekvapi ked mi ju vratia po par hodinach prazdnu, nechapem ako minuli 25k mAh.

Pobrezie je pekne, prechadzame cez obrovske mnozstvo riecok stekajucimi do mora.

Dalej stojime az v Gilimanuku, co je pristav na zapade Bali. Cakame tam na trajekt a zatial dostaneme obed (ktory je v cene prepravy).

Kus ryze, velmi dobre arasidy a pochybne kuracie kari v igelitovom sacku. Vykusavam dieru do sacku a snazim sa vyjest kari. Je extremne stiplave, priblizne CoCo Ichibanya level 10. Zda sa mi to ako zaujimavy tah, dat to ako jedinu moznost pre vsetkych.

Uz si inak zvykam ze jest kura v indonezii je ako jest rybu. Kost je casto rozdrvena a musite z neho vyberat male ulomky. Bojim sa, ze sa zadrhnem.

Trajekt je maly, ale normalny. Okolo 11tej prichadzam na ostrov Java. Odteraz uz bude problem zohnat pivo.

O pol noci mame dalsiu zastavku, tentoraz na veceru, stale v cene. Vyzenu nas do velkej jedalne s mnoho stolmi. V ponuke je nejaka polievka, vyprazany tempeh, vyprazane placky s krevetami, melon a nejaka omacka/korenena zmes.

Tempeh a omacka sa mi zdaju dost chutne, ale uz som prehedeny tak si dam zo vsetkeho len kusok. Zariadenie neposobi hygienicky. Pocas toho ako jem vedla mna (asi meter) spadne zo stropu mysie mlada. Otrasie sa a odbehne. Nemky opat nejedia. Priznavam ze je cely ten catering trochu nechutny aj mne, ale zaroven je to najautentickejsie stravovanie k akemu sa tu dostanem, takze nevaham. Coskoro po znovunasadnuti na bus zacinam citit neprijemne tlaky v crevach.

O tretej prichadzame na nadrazie v Malangu. Vystupujem len ja a nemky. Kazdy z nas je rad ze sme tu spolu, lebo je tu vela podivnych ludi ktori nas hned odklopia a chcu nam pomahat. Odideme z nadrazia trochu dalej a zavolame si Grab. Teda ja si ho zavolam k sebe na hotel a oni sa so mnou zvezu. Dalej si zavolaju dalsi, lebo taxikar sa nam zdal tiez trochu divny.

V Malangu maju na rozdiel od Bali semafory, ale nemaju problem jazdit na cervenu. A to nielen taxiky, videl som prejst na cervenu aj cisternu, ktora len zatrubila a ani neoribrzdila.

Ubytovavam sa v kapsulovom hoteli Bobopod (12,50€/noc). Treba appku a vsetko sa otvara qr kodom, ale funguje to dobre. Je to tu velmi ciste a maju bidet na styl mojho domaceho, takze sa tesim.

Pocari Sweat counter: 9