← Zápisky z Ázie

Den 17: George Town → Penang Loop → George Town

21. Január, 2026

Zobudzam sa kaslajuc, asi som ochorel z klimy co vcera vo vlaku turbo blastovala. Idem si prenajat skuter. Prva pozicovna je zavrena. V druhej je namrzeny cinan ktory ked ma vidi prekrizi ruky a vykrikuje “Too fat, no bike!”

V tretej pozicovni ma obsluzia, ani nechcu vidiet international driving permit. Prvy problem -> ako sa vymotat z George Townu? Mesto, perla orientu, sa ukaze byt vacsie nez vyzeralo. Je to vlastne druha najvacsia metropolitna area v krajine.

Mobil mi v drziaku nedrzi a duct tape (ktorym by som ho vedel nejak primontovat) som si zabudol na izbe. V meste este nejak drzim mobil v ruke, ale na mestskom obchvate si to uz netrufam. Neni mi jasne ktora ruka ovlada ktoru brzdu tak ich radsej stlacam obe naraz a prave to sa neda ked v lavej ruke drzim mobil. Pokusam sa teda orientovat podla slnka.

Bludim mestom a v jednom momente pridem na rozcestnik kde su uz na vyber len dve moznosti – arrivals a departures. Prisiel som totiz na letisko. Uvedomim si, ze mi toto jazdenie pripomina GTA. Nie stylom jazdy, ale tym, ze v GTA som casto nerobil misie ale len som hru zapol, nasadol do auta a nahodne jazdil po mape. Toto je podobne. Aj ostrov Penang je vlastne podobny ako mapa GTA V. Je tu jedno velke mesto, letisko, pristav, v strede hory, na druhej strane taka skor pustatina.

Napokon sa vymotam z George Townu a zamierim na jednu z mala cesticiek cez hory. Objavim malu priehradu, chram ku ktoremu sa treba vyskriabat po schodoch (a maju v nom vonave tycinky takeho systemu ako su spiraly na odhananie komarov, len obrovske) a maly shrine pod skalou. Keby som siel este dalej tak sa vratim zas do George Townu, co nechcem, takze sa vratim po horskej cesticke a pokracujem po okruznej jazde okolo ostrova. Na zaciatku som sa obaval ze to cele bude dialnica, ale tu su to uz celkom prijemne okresky so serpentinami.

Na zapadnej strane ostrova narazim na ovocnu farmu a poviem si, ze preco nie. Listok stoji 12,30 € a obsahuje prehliadku a ochutnavky. Dostanem odporucanie si najprv dat nejaku stavu kym cakam na tour. Stava je vyborna.

V skupinke na prehliadke je so mnou starsi europan a jeho cinska partnerka. Som si tak na 90% isty ze obaja sa mi predstavili ako “Jade”. Sprievodca ktoreho meno si nepamatam nas zoberie do sadov a rozprava nam o roznych druhoch plodin. Ukaze nam 26 roznych rastlin, prevazne ovocnych stromov. Na ananas vysvetluje ze v europe sa to povie ananas a ze to sa mu zda smiesne. Na muskatovy oriesok hovori ze to sa v europe povie muskatnuss, ale to mu smiesne nie je, nie tak ako ananas. Ak by ste nahodou nevedeli ako rastie ananas tak pripajam fotku. Mna to celkom prekvapilo tusim na kostarike. Ked ananas oskalpujete a zasadite tu vnat do zeme tak zas vyrastie hento.

Ukazuje nam tiez ule co tam maju so “stingless bees”. Vela hypuje ze tieto vcely vobec nestipu a ze ich tam maju mrte a je to ok lebo nestipu navstevnikov, co normalne vcely by vela stipali. Cinanka je najprv velmi vystrasena ale napokon uveri ze teda nestipu a ze je to ok. Nevyhoda stingless bees je ze produkuju med ktory je strasne riedky, je to taka sladka voda.

Zo skorice sprievodca ureze nozom kus kory a da mi ju. Do konca tour ju postupne zjem a rozmyslam ze “sladke drievko” je likorica (pelendrekovnik), ale podla mna by aj skorica mohla byt sladke drievko.

Na niektore ovocia hovori sprievodca ze su uplne hnusne (ukazuje na kusy popadane na zemi a hovori, ze aha, ani zvierata to nechcu) - ale vraj ked sa to sfermentuje tak sa to da jest.

Sprievodca nam tiez ukazuje korenie. A vysvetluje ze cierne, zelene aj biele korenie je ten isty plod. Toto ovladam, ale ked som sa to v minulosti dozvedel tak ma to sokovalo. Navyse biele a cierne je dokonca aj rovnako stare, akurat jedno sa osupe a druhe nie.

Na zaver tour sa vratime do obchodu/restauracie. Nasleduje ochutnavka “ovocnych enzymov”. Enzymy sa robia tak ze zoberu sud, nadrbu tam nejake ovocie a nechaju to skvasit. Nemal by tam byt alkohol (skoro ziaden), ale asi by to bolo znesitelnejsie keby bol. Prve co nam davaju maju okolo 5 rokov a chutia ako velmi intenzivny ginger shot. Ale ked prejdeme na 10 rocne tak to uz prestava byt zabava. Cinanka opt-outne, ale chlapik je baller a dava si vzdy aj jej shot. Vidim ze mu skruca tvar rovnako ako mne a obsluhujuca nam nalieva dalsie a dalsie pohariky a opisuje z akych su ovoci a ake stare.

Nasleduje ochutnavka medov. Nejakych dobrych co od niekial doviezli a potom ich domaceho zo stingless bees, ktory je tak ako bolo slubovane taka sladka brecka. Po mede skusame kokosove oleje na pokozku. Pekne sa cely namazem.

Napokon dostavame kit cerstveho ovocia, vsetko je vyborne. Hovorim si, ze by som tu mohol aj jest. Ponukaju fusion experimenty, napriklad marakujove spagety alebo starfruit pizzu. Rozhodnem sa pre marakujove spagety, ale ako sa dalo cakat nie je to ziadna vyhra. Aspon nie su rozvarene. Dam si este dzus z aceroly. Ma to byt ako pomaranc ale intenzivnejsie. Mozem potvrdit, chuti to ako pomarancovy sirup (nerozriedeny). Snad ma to vylieci. Pristavi sa pri mne chlapik z Chicaga, dame sa do reci. Je tu so skupinkou kde idu 10 na motorkach spolu s guidom, veri ze v stade je vacsie bezpecie.

Vratim sa na parkovisko a zistim ze do zapalovania sa uz neda strcit kluc lebo nejak sa to samo zaplombovalo a uz tam nie je ta diera. Napokon spolu s gemini dojdeme na to ako to odomknut a pokracujem dalej.

Mam uz malo paliva tak sa zastavim na cerpacej stanici. Funguje to tu kokotsky. Najprv treba vystat radu aby ste pumparovi povedali z ktoreho stojana chcete cerpat a zaplatili zabezpeku. Potom si mozete natankovat a zas sa postavit do rady na vydavok. Pochopitelne polejem cely skuter benzinom.

Prichadzam k severozapadnemu pobreziu. Su tu pekne plaze, skoda, ze som si nezobral plavky a uterak. Tento priestor na vola Malacky prieplav (podla Malaky do ktorej sa este planujem dostat). Pozeram sa na horizont. Ak pozorujete pohyby americkych lietadlovych lodi, tak viete ze akurat sa cez tento prieplav plavi carrier strike group s USS Abrahamom Lincolnom. Ponahla sa z juhocinskeho mora do Iranu, ale zrejme pride neskoro. Na blizkom vychode akurat chyba namorna podpora, pretoze Gerald Ford bol koncom roka presunuty zo stredozemneho mora do venezuely.

Po severnom pobrezi sa vratim do George Townu. Mam este cas tak sa pokusim dostat k dolnej stanici pozemnej lanovky (furnicular) ktora vedie na kopec nad mestom. Je dopravna spicka a tak sa ucim po vzore ostatnych skutristov presmykavat cez zapchu. Je ro naozaj velmi efektivne len som zatial trochu v strese ked sa pretlacam cez uzke priestory a mam pocit ze musim nejake auto oskriet. Velmi sa mi paci ked sa na cervenej vsetci nadrbeme uplne dopredu a na zelenu naraz vyrazime ako gang motorkarov.

Pri furniculari je parkovaci dom, ale nechce sa mi skumat ako funguje (pisu nieco o minimalnom kredite na nejakej karte) tak zaparkujem k ostatnym skutrom na chodnik.

Tuto lanovku postavili este kedysi davno briti a toto je uz tretia generacia – so svajciarskymi vagonmi. Na kopci je vyhlad, chram, zopar stankov s blbostami a z nejakeho dovodu trojpodlazna policajna stanica.

Ked sa vratim dole tak vedla mojho skutru stoji policajne auto so zapnutymi majakmi. Uz si myslim ze je zle, ale ukaze sa ze tam len chilluje. Inak vyzera ze tu vsetky policajne auta maju zaonute majaky cely cas.

Vratim skuter a zastavim sa vo FamilyMarte v ktorom si dam famichiki — najstavnatejsie kura ake si viete predstavit.

Pocari Sweat counter: 27 + 9 malych