Den 16: Kuala Lumpur → Selangor → Butterworth → George Town
20. Január, 2026
Rano mi zas pride ze ma nieco dohryzlo este viac alebo mozno je to nejaka reakcia na nejake chemikalie ktorymi cistia povlecenie? Dufam ze to nie su tie bedbugs lebo inak ich roznosim po dalsich 10 hosteloch.
Chystam sa na vlak, ale mam hodinovu rezervu. Presne viem co s nou, vsimol som si totiz ze v nedalekom obchodnom dome je Nandos. Ludia co so mnou boli v Nandos v Doveri ked sme temer nestihli trajekt vedia ze hodina na cheeky nandos vobec nie je tak vela, ale pokusim sa poponahlat. Avsak — pridem do nakupneho centra a moj drahocenny cas miniem marnym hladanim Nandos po 8 podlaziach. Vsetko je vyzdobene v priprave na cinsky novy rok, ktory bude o nieco vyse trich tyzdnov. Napokon priznavam porazku a vraciam sa na zeleznicnu stanicu.
Nasadam na komuter vlak do Selangoru, kde mam prestupit zas na nieco nove – vlak triedy ETS. Mam obavy, lebo na prestup je len 10 minut. Obavy sa ukazu opodstatnene ked sa v Selangore spytam informatorky a ta mi povie ze neexistuje ze ten vlak co ide 12:05 stihame vyklikat. Navrhuje miesto neho vlak o druhej, ale ten je vypredany takze napokon mi pomaha kupit v automate listok na vlak o 16:20. Plati sa kartou (18 €).
Vyjdem zo stanice a pokusim sa popri dialnici dostat do prilahlej obce. Nie je to tu velmi vymyslene pre pesich. V polovici si kontrolujem veci a zistujem ze listok som stratil. Vracajuc sa po svojich stopach ho najdem na zemi pri stanici. Opat sa vydam do prilahlej obce.
Caka ma tam odmena v podobne cinsko-moslimskej restauracie ktoru som si vyhliadol na google maps. Davam si nieco co som si myslel ze je tofu polievka, ale je to tofu v secuanskej omacke (prilis olejove) a rezance zo softshell kraba.
Predstavte si, ak ste nevedeli, softshell krab je hociaky normalny krab, akurat ho drbnu do kade s vodou a cakaju kym nestiahne pancier. Potom ho rychlo uvaria. Musim povedat ze softshell krab bol mega dobry.
Ako este si dam syrove gulicky, cakal som ze budu v cesticku ale prekvapi ma, ze somehow su ako keby v masku z kalamara? Este mam k tomu hnusnu slanu limonadu. Paci sa mi tu, tak si dam aj dezert. Parenu buchtu s niecim zelenym a vynikajuce mensie (sladke) buchty plnene vajcom. Platim 20 €.
Vratim sa na zeleznicnu stanicu ale turniket ma odmieta pustit do tej dobrej zony s lavickami lebo ze som prilis skoro, takze musim sediet na zemi ako semrak. Casom sa dostanem na nastupiste a potom aj do vlaku. Je v nom turbo zapnuta klima, citim sa ako v oddeleni masa v metre.
O tri a pol hodiny prideme do mestecka Butterworth. Prestupim tu na trajekt z ktoreho je polovica vyhradena pre ludi a polovica pre skutre. Listok sa kupuje v automate, stoji 0,40 €.
Trajekt ma dostane do mojej finalnej destinacie – George Town na ostrove Penang. George Town, zalozeny prieskumnikom Francisom Lightom bolo prve britske osidlenie v SE Azii.
Byvam v Little India stvrti, tak zbehnem rovno na indiu. Mam momentalne dost experimentovania a tak si davam jahnacie vindaloo a cheese naan. A pineapple lassi, lebo ked maju niekde nejake ine lasi nez mango, tak sa snazim si dat aspon jedno to ine. Skusim aj predjedlo, je celkom zaujimave. Take vajicka z krekrov do ktorych sa ak som spravne pochopil ma naliat sladky jogurt. Platim 19 €, takze dnes slo na jedlo celkom dost.
Pred mojim ubytkom je prechod pre macky a vidm, ze je aj vyuzivany. Hostel (12 € / noc) by som nazval Hilbertov Hostel. Prechadzam cez prazdne backrooms a zakrutene koridory ktore sa zdanlivo tiahnu donekonecna. Prikladam video cesty k mojej izbe (po ceste su dvoje schodiska ale tie su zatarasene).
Izba je na kod. Vzdy ked ho zadam tak sa z reproduktoru ozve: "Door unlocked. Low battery." Nikdy neviem kedy ostanem po navsteve kupelne vymknuty.
V hosteli stale pocujem z dialky zvuky krokov a zvuky vytukavania kodov na klavesniciach ale nikdy nestretnem ziadneho cloveka.
Pocari Sweat counter: 27 + 5 malych
