← Zápisky z Ázie

Den 14: Jakarta → Kuala Lumpur

18. Január, 2026

Prichadzam na letisko a zaujmenma tabulka odletov. Najprv dve hodiny nic, potom vsetky lety naraz do Kuala Lumpur, vsetky lety naraz do Singapuru. Som prilis unaveny to investigovat, mozno viacero spolocnosti predava ten isty let ale v skutocnosti je to ten isty? Neviem.

Zacheckujem sa, nalejem do seba posledny pocari sweat a prejdem security. Letim 5:20 rano takze v lietadle som uz extremne ospaly (okrem toho som mal 4 piva) takze vobec netusim co mi letuska rozprava ked vysvetluje ako mam otvorit emergency exit ked bude treba. Snad nebude treba. Dam si power nap a zobudzam sa v Kuala Lumpur, alebo ako rychlo zistujem ze hovoria domaci, v KL.

Prvy krok po prichode do novej krajiny → najst nescammersky bankomat normalnej banky a vybrat hotovost. Vybavene. Druhy krok po prichode do novej krajiny → pochopit ako funguje MHD. Zatial kupujem vlakovy listok z letiska do centra (13 €, da sa kartou) a vo vlaku sa to snazim pochopit.

V KL je viacero systemov: autobusy, LRT vlaky, MRT vlaky, monorail, KTM komuter vlaky a potom este ten vlak z letiska. Je nejaky dvojdenny listok co funguje na nieco z toho potom su take kamienky co sa daju kupit a masinka ich vzdy zozerie ale funguju len na niecom z toho, potom su dopravne karty co funguju na niecom z toho… Najlepsie mi pride zohnat tu dopravnu kartu, takze tu kupujem (je uz prednabita). Idem nastupit na mestsky vlak do hotelu a tam vidim cedulu ze mozem normalne tap-in tap-out debetkou ako v londyne. Tak odkladam svoju speci karticku a tapujem sa mobilom.

Zo stanice sa na hostel ide po sketchy schodoch ktore su ako point of interest aj na google maps. Ludia v recenziach pisu ze tak videli komodo dragona (to neni uplne sranda lebo to zere aj prasata), ale moc sa mi to nezda lebo v malajzii by komoda nemali zit.

Moj hostel je v obrovskej budove ktoru celu obidem a nie je tam jediny vchod pre pesich, len vchody do garaze. Vchadzam do garaze a typek ma nuti sa zapisat do nejakej knihy a vobec sa mu nezda ze som peso. Posiela ma na stvrte poschodie, ze tam je lobby. Z lobby ma uz nechcu straznici pustit nikam.

Je 11:00, moj plan bol dojst na hostel a bud ich presvedcit ze nech ma pustia skor (aj tak byvam v dorme), alebo ze nech si tam aspon mozem odlozit veci. Pisem typkovi na whatsappe ze ci teraz. On ze ci chcem early checkin, ze to je za fee 4€. Ja ze nech ma najprv pusti dnu. Typek mi vola ze ci zaplatim 4€. Som asi dost podrazdeny aj z toho ze som nespal ale vynadam mu ze ok ze zaplatim posrane 4 eura ale ze by som bol rad keby zisiel dole ze ho chcem vidiet face to face a nie sa tu s nim natahovat cez telefon. Casom dojde typas a zoberie ma hore, pyta 4€. Platim 4€. Cely hostel je trojizbovy byt, su tu dva dormy s poschodovymi postelami. Ubytovavam sa a zaspavam na par hodin. Ubytko stoji 9€ na noc.

Pred piatou sa preberiem a vyrazim vlakom do Batu caves. Opat sa tapnem in kartou ale ked sa chcem tapnut out tak system hovori ze som sa netapol in a ze mozem aurat tak ostat navzdy zit v dopravnom systeme. Skusam vsetky karty (hoc viem ktorou som sa tapoval in) ale na ziadnu ma nepusta von. Vysvetlujem situaciu pracovnikovi (este dobre ze tam nejaky je). Ten si zobere moju kartu, tapne ju in a poviemmi nech s nou vyjdem. Poplatok za prepravu: 0€.

Pri stanici je chram, pekne sa vyzujem a nakracam dnu, ale mnich ma z neho vyhodi. Idem teda dalej. Je tu velka zlata socha a farebne schody, to mozno poznate. Kopec opic a holubov. Driapem sa po schodoch hore, je tam strasne vela odpadkov. Na vrchu je jaskyna s velkou salou a v nej dalsie chramy.

Vyzuvam sa a nabehnem do prveho. Nohou vvponozke sliapnem do mlaky nejakej zltej stanky. Akoze realisticky to moze byt opicia stanka. Prebieha tu akurat nejaka ceremonia, typas vylieva kokosove (?) mlieko (?) na nejaku sosku, vsetci mrmlaju. Holohlavi maju take nakriedovane hlavy, Momo by to mohol vyskusat. Deje sa nieco ako prijimanie, kde mazu ludom nieco na cela. Na sekundu zvazujem ze sa zaradim ale asi by to odo mna bolo disrespectful kedze vobec netusim co sa deje, tak to radsej zavrhnem. Druhy chram je podobny ako prvy, aj sa v nom deje ten isty ritual.

Zleziem dole a najdem na mapach sucu restiku. Davam si nieco so vsetkym a k tomu syrovu parathu a kokos. Super jedlo ako obvykle. Na ubytku mame na streche bazen (v cene) tak si hovorim ze ak sa poponahlam tak stihnem zapad slnka z neho. Ukaze sa ale ze vlak na ktory som doteraz oba krat cakal 5 minut ide az o 50 minut, takze nic.

Skocim teda do bazenu az za tmy. Tato budova co v nej byvam je trochu smutna. Na papieri by mala byt super — 37 poschodi, infinity pool, posilka. Cele je to ale take nejake shitty. Vyzera ze tu nikdy nevymalovali, mozno ani neumyli okna. Viem si predstavit ze takto nejak vyzeraju aj tie apartmanove domy co sa predavaju investicne v Batumi. Tiez na papieri super, ale mozno to napokon v realite nebude taky luxus.

Z bazenu pozeram skyline. Vidim Petronas Towers. Boli najvyssou budovou na svete. Potom ich prekonal Taipei 101 (kde sme boli s matym) a ten samozrejme prekonala Burj Khalifa. Dnes su Petronas az cislo 21. Okrem Petronas vidim aj budovu Merdeka 118. Este nie je hotova, ale je druha najvyssia na svete. Zaujimave, ani som o nej nevedel. Robili tam preteky ze ako rychlo to niekto vybehne po schodoch a prvy to dal za 17 minut.

V bazene nefunguje sprcha tak sa idem oplachnut na hostel. Potom este skocim do obchodu na stvrtom poschodii (na vytah sa vzdy caka ukrutne dlho) a nakupim nejake zaujimavosti. Na veceru si dam guavu a dragonfruit, posypane zmesou soli a cukru. K tomu soju, korejsky alkohol.

Pocari Sweat counter: 27