Den 12: Yogyakarta → Jakarta

16. Január, 2026

Vstavam a v spolocnych priestoroch stretam nemeckych manzelov. Dame si spolu ranajky. Ja mam Nasi goreng gudek, co je ta jogjakarstka specialita s jackfruitom. A uvedomujem si ze som debilinu pisal ked som pred par dnami pisal ze som to mal, vtedy som musel mat nieco ine.

Nemci akurat dosli tak im hovorim kde som bol a ako tam bolo. Nie su ochotni platit za tour (a nehorazne vstupne), hovoria ze si prenajmu skuter a pozru si tie chramy z dialky. Hovorim im ze to asi nic neuvidia, ale nevadi im to.

Zadrbavam sa este na ubytku a rozmyslam ze by som siel pred odchodom na vlak na masaz, ale neni mi jasne ze ako je to v tejto moslimskej casti rozbehnute. Nachadzam si nejaky parlor pobliz na google maps, ale ked tam pridem nic tam neni. Tak si poviem ze srat na to, skocim zmovu do sultanskej restiky.

Vyskusam

klasicku javsku zazvorovu polievku, oblubenu sultanom HB X
kacicu, oblubeny sposob pripravy sultana HB IX
cokoladovy puding ktory sa zvykol servirovat na banketoch v 70tych rokoch
opecene gulicky z manioku (to je jeden z tych bonusovych zemiakov) a kokosu, zvyklo sa servirovat sultanovi HB IX k caju
dve Djawske pivecka

Pocas obedu si pozriem letenky a kupim let Jakarta -> Kuala Lumpur o dva dni. Na ulici vonku stretnem lokalca ktory sa da do reci a pyta sa ze ci nechcem vidiet ako jeho brat vyraba babky pre tienove divadlo. Ja ze co by som nechcel.

Nemam to odfotene, ale manik mal na polene taky kus koze (vraj z water buffala) a vyrazal don rozne diery. Baky su 2D a maju pohyblive koncatiny. Prilozi sa to k platnu a hra sa s tym a publikum sa pozera z druhej strany a vidi len ako sa hybu tiene. Odmietol som si kupit babku ale nechal som im 0.75 € tip. Mal som sa ale aspon spytat co stoja tie babky, primarne sa mi to nechcelo dalej vlacit. Typci tvrdili ze manu nejake peniaze od sultana ktory to podporuje ze nech tradicia nevymrie.

Z babkovej dielne som sa uz ponahlal na vlak. Prisiel som celkom fajn 10 minut pred odchodom zrychleneho vlaku. Tetka na stanici mi tvrdila ze jediny volny listok je uz ale executive za 33 €. Nechce sa mi tomu verit ale zaroven neviem preco by ma odrbavala.

550 km sme presli za 6 hodin, celkom fajn. V Jakarte mam istu misiu, podobnu ako ked som v 2019 isiel s Alexom do Gruzinska lebo je tam Wendy's. V Jakarte je pobocka japonskeho curry housu CoCo Ichibanya.

Zo stanice beriem taxik priamo do nakupneho centra kde je tato ustanovizen. Pridem 20 minut pred zaverecnou, ale nastane velky smutok, povedia mi ze uz som prisiel neskoro. Odplazim sa teda do kapsuloveho hotelu/na vesmirnu stanicu.

Zistujem, ze som si v Jogji zabudol airpody. Aj mi prisla notifikacia, ale odignoroval som ju, pretoze mi chodia neustale vzdy ked niekde necham batoh schvalne.

Je to uz typicke, v Panama City som nechal Max na uplne poslednom ubytku v den odletu. Myslim si ze tento raz mi padli pod postel, takze znovu je chyba porusenie mojho procesu. Obvykle sa pri checkoute pozeram aj pod postel, ale teraz som sa na to vykaslal.

Pocari Sweat counter: 24