← Zápisky z Ázie

Den 11: Yogyakarta → Borobudur → Prambanan → Yogyakarta

15. Január, 2026

Opat nejdem spat lebo idem na sunrise tour. Vyzdvihuje ma chlapik ktoreho podla vyzoru a uniformy volam plukovnik Kadafi. Vyzdvihujeme este dve rakusanky a ideme na kopec za chramom Borobudur. Tento raz uz nie je husta hmla, takze vidime aspon svitanie nad udolim. Slnko je vsak za mrakmi. Kusok od nas je zaujimava vec kam nas ale zial Kadafi nezobral a tak vidim len hlavu medzi stromami – je to katolicky kostol v tvare kotkodakajucej sliepky.

Borobudur je z tejto vzdialenosti malicky. Vraciame sa do auta a Kadafi nas odvezie na ranajky. Po ceste ideme cez dedinu kde sa v strede cesty biju dvaja kohuti. Kadafi pride az tesne k nim a pokrikuje za volantom, ale kohuti neuhybaju. Vyda sa teda pomaly napred az kym do jedneho (alebo oboch) nenarazi, potom uhnu.

Prideme do Borobuduru. Najprv si ho pozrieme zvonku. Odchytavaju ma dvaja studenti - Indah a Raffah a natacaju so mnou interview co potrebuju do skolskeho projektu. Zaujima ich porovnanie indonezskej a slovenskej spolocnosti a kultury. Nemohli najst lepsieho respondenta, fundovane sa vyjadrim a vraciam sa na dohodnuty meeting point s Kadafim. Dostaneme specialne flipflopy a pridelenu sprievodkinu ktora nas zoberie aj hore na chram (je to taka stupnovita pyramida).

Pri exite ma Kadafi odovzda svojmu kolegovi Desperadovi, pretoze plukovnik sa vracia s Francuzmi do Jogje. S Desperadom cakame este na dalsich ucastnikov a Desperado coraz viac frfle. Napokon im vola a zistuje ze taliani sa stratili a zufalo cakaju niekde uplne inde vonku. Stretavam moju novu skupinku s ktorou pojdeme na chram Prambanan – talianov, nemku a rusa co zije v Bangkoku.

Taliani nam v Prambanane kupia optional guida a velmi dobre urobia. Guide Jono ma svoju pracu rad a je v nej dobry. Chramovy komplex pozostava z 5 hlavnych chramov a 224 mensich v tesnej mriezke okolo. Kamene su opracovane tak aby zapadali ako skladacka - vidim napr. dovetail jointy.

“Imagine how frustrated we are! Za 50 rokov sme zvladli poskladat tri chramy a 221 nam ostava. Zvysne zrejme ani nemaju spravne roztriedene sutre,” vysvetluje Jono. Porovnava svoj chram s Angkor Watom. Angkor je zo sandstonu a Prambanan z andezitu. Tazsie sa z toho tesalo, ale aj to viac vydrzalo. V Angkore tiez nechavaju rast stromy a rastliny, v Prambanane nie. Jeden z chramov je zasveteny Brahmovi (socha na fotke). To je vraj vzacnost, lebo Brahma je ako stvoritel tak svaty, ze v Indii sa mu vraj boja stavat chramy.

Napokon nas Jono posle este do budhistickeho chramu (v areali), ktory je niecim velmi specialny a hovori ze len 10% ich navstevnikov zavita aj tam. Bojime sa ze Desperado sa bude hnevat, ale Jono nam slubuje, ze ked si zoberieme golfovy vozik tak pojdeme ako “speedy gonzales”. Ked prideme do bidhistickeho chramu tak si uz nikto z nas nepamata v com mal byt taky specialny a preco bolo take dolezite aby sme tam sli. Je to uplne prazdne kamenna miestnost.

Okolo stvrtej ma vysadia na hosteli a davam si rychly spanok. Vecer sa este vyberiem do restauracie vedla palacu. Zalozila ju sultanova zena so sultanovym bratom a serviruju tam jedla z palacovej kuchyne.

Davam si

• zemiakovy salat s vajickom, ktory vymyslel sultan Hamengku Buwono IX
• Dendeng co je nieco ako rendang a bolo to oblubene jedlo sultana Hamengku Buwono IX
• pecene bananove rolky so skoricou, vacsinou podavane sultanovi Hamengku Buwono IX k caju
• ryzovovajecny puding ktory mal rad sultan Hamengku Buwono VII a potom neskor v ere Hamengku Buwono VIII sa serviroval ako predjedlo
• Beer Djawa - silne koreneny nealko napoj (skorica, kardamon a podobne), oblubeny napoj sultana Hamengku Buwono VIII. Podla mna tiez velmi dobre, mal som dve.
• Wedang Ronde - tradicny napoj s plavajucou lepkavou ryzou, ovocim a arasidmi (!). Nepisali, ze by to mal sultan rad.

Hostina vysla 12,40 €

Pocari Sweat counter: 23