← Zápisky z Ázie

Den 10: Trowulan → Mojokerto → Yogyakarta

14. Január, 2026

Pozorny citatel si vsimol, ze vcera som nestihol nic jest, mimo kolacika na ranajky. Velmi sa preto tesim na klastorne vege ranajky, predstavujem si nieco ako budhisticke postne jedlo z restauracie Sunshine. A nie som daleko od pravdy, dostavam ryzu (ta je non-negotiable) a na nu si pytam trochu zo vsetkeho – opekane rezance, nejaku chili cibulu, sampiony vyprazane v cesticku, volske oko a melon. Pochutnavam si spolu s mnichmi.

Pobalim sa a stretnem skupinu ucitelov co akurat prisla. Chvilu sa rozpravame a potom idem vratit manazerke kluc. Napriek tomu, ze si vcera moj pas odfotila aj asistentka a separatne aj Sunarto, chcu si odfotit moj pas este raz.

V obchode si kupujem nanuk a objednavam taxik do Mojokerta. V taxiku nefunguju pasy – ale to je celkom bezne. Navyse vsak sofer jazdi ako vo fast and furious, napriklad nema problem obiehat cisternu ked oproti idu auta. Nejak sa pomestime vsetci.

V Mojokerte kupujem vlak do Yogyakarty. Hovorovo sa povie Jogja. Pokusam sa kupit si economy, ale omylom si kupim executive, takze tymto mam vyskusane vsetky triedy co vlaky ponukaju. Listok stoji 15 €, cesta trva tri hodiny.

Mesto Yogyakarta je centrom rovnomenneho specialneho administrativneho regionu. V indonezii je jediny. Ma to zaujimavu historiu. Na tomto uzemi bol Sultanat v ktorom vladol sultan. Ked holandania skolonizovali Javu tak si postavili vedla sultanovho palaca pevnost Vredeburg a zo sultana urobili svojho vazala.

Po druhej svetovej sa v indonezii zacal push o nezavislost. Holandania si mysleli, ze sultanat bude na ich strane, ale sultan miesto toho spravil greatest anime betrayal. Par dni po tom, co rebelska vlada vyhlasila nezavislost Indonezie sultan vyhlasil, ze Sultanat Yogyakarta (dovtedy zvrchovany stat) sa stava sucastou Indonezskej republiky. Tym dal rebelskej vlade legitimitu a Yogyakarta sa docasne stala hlavnym mestom (nez vyprasili holandanov z Jakarty).

Na oplatku indonezska vlada uzakonila Jogju ako specialny region riadeny guvernerom – sultanom. Tento titul sa dedi.

Po prichode si najdem pri stanici turisticku agenturu a zajednavam zajazd do starovekych chramov Borobudur a Prambanan. Typek ma presviedca na sunrise tour a ja sa zas necham.

Cestou na ubytko zistujem, ze Jogja je o dost ina nez ostatne miestne mesta. Je tu bulvar so sirokymi chodnikmi a vela ludi kraca peso. Predavaju tu lokalne okruhle cokoladove kolaciky, kupujem si malu krabicku. Zastavuju ma na dvoch miestach scammeri ale oscamujeme sa akurat tak vzajomne o cas. Bulvar konci Sultanovym palacom pred ktorym sa nachadza obrovske namestie na ktorom nic nie je.

Ubytujem sa na hosteli (pekny, 7 €/noc). Vybehnem este na veceru. Cestou pozeram budovy z kolonialnej ery – pevnost, postu, banku. Na veceru mam nasi goreng na miestny sposob (gedek).

Snazim sa este vybrat peniaze z bankomatu. Po tom co mi to z niekolkych nejde zistujem, ze problem je v magnetickom pasiku. Bud sa mi akurat dodrbal, alebo bol dodrbany uz davno, akurat v Jogji je meta ze nepouzivaju chip. Nevadi, na ubytku mam v batozine dalsie karty.

Pocari Sweat counter: 20